Nový obraz sveta

Læs også:

12 bodov o vývoji svetového spoločenstva a ľudstva

Tu si môžete prečítať predhovor k niekoľkým duchovno-vedeckým analýzam, ktoré Martinus napísal počas svoj dlhoročnej tvorby.

Vedomie ľudí formuje ich svetonázor
Počas histórie si človek vytváral obrazy o svete. Tvoril mýty a náboženské historky, ktoré dávali vysvetlenie sveta, života a smrti. Jednotlivé obrazy na jednej strane nie len obrazmi sveta, ale sú aj obrazmi toho stupňa vedomia, ktorý vládol v spoločnosti v minulosti. Vzhľadom na vývoj svetonázorov počas histórie môžeme sledovať vývoj vedomia človeka – sledovať cestu psychiky počas histórie. Môžeme sledovať že svetonázory vznikali a by potom zanikli. Tomuto vývoju vedomia dáva Martinus veľkú perspektívu. Opisuje celkom nový obraz sveta.

Ľudstvo prešlo rôznymi kultúrnymi obdobiami

Martinus prináša prekvapujúce poznanie, že tieto meniace sa obrazy sveta sledujú vyšší plán – zákonitosť evolúcie vedomia ľudstva.

Ľudstvo prešlo cez rôzne mýtické a náboženské kultúrne epochy. Staršie epochy boli založené na koncepte vojny a pomsty, na mnohých bohoch, a až v neskorších dobách uctievali len jedného boha. A až dodnes to – z častí márne – inšpiruje k praktizovaniu charity. Ešte neskôr v priebehu evolúcie niektorí ľudia stratili vieru v tradičné náboženstvá s ich prastarými ideami a pohľadmi na svet. Toto sa udialo v priebehu vývoja inteligencie, a tiež tým, že praktické skúsenosti z okolitého sveta získali väčšiu dôležitosť. Spolu s rozvojom prírodných vied, nenáboženských humanistických a psychologických teórií sa vytvoril materialistický svetonázor. Ale podľa Martinusa ani to ešte nie je konečné štádium vývoja ľudského vedomia. Rôzne formy vedomia, ktoré sa objavili počas histórie, nám poskytujú možnosti rôznych stupňov na ceste života.

Evolúcia alebo transformácia živých bytostí napreduje, aj keď mnohí si myslia že sa to nedeje dostatočne rýchlo. Predsa teraz prechádzame intenzívnym vývojom, všetko ide rýchlejšie než pred sto rokmi. Preto ľudstvo zaplavujú nové skúsenosti. Každý človek prežíva veľké svetové vojny, revolúcie, nezamestnanosť, veľa fyzických a psychických ťažkostí. Toto všetko zosilňuje túžbu ľudí po mieri.

(Myšlienková zmena smeru, DK-Kosmos č.21/1972)

Materializmus nemá odpovede na zmysel života.
Materializmus má dva princípy. Jeden sa týka vnímania: myslí sa, že len hmotné veci sú skutočné. Druhý sa týka hodnoty: cení sa dosiahnutý hmotný prospech viac, ako všetko ostatné. Postupom času, chýbajúce duchovné vnímanie bude viesť k tomu, že mnohí ľudia stále viac a viac budú strácať zmysel života. Sústreďujú sa len na „mŕtve“ a tak postupne stratia pocit života. Materialistický svetonázor nemôže dať ľuďom žiadne etické usmernenia, ani vysvetlenia o príčinách utrpenia vo svete, ani o dôvode existencie človeka.

Skúsenosti prinášajú poznanie a pochopenie.
Jednotlivým ľuďom sa môže zdať, že minulosť je niečo, čo sa stalo iným – ľuďom z minulosti. Martinusove analýzy otvárajú novú perspektívu pre jednotlivca a pre jeho spojenie s okolitým svetom. Vedomie jednotlivca sa vyvíja postupne, život po živote. Všetci sme patrili do minulosti a budeme patriť aj do budúcnosti. Podľa Martinusa je život jeden dlhý vývojový a vzdelávací projekt prispôsobený každému jednotlivcovi. Prežívaním základných kontrastov života – radosti a utrpenia – si človek rozvíja svoje vedomie. Pre svoju nevedomosť robí človek nevyhnutne chyby a za to prichádzajú nepríjemné následky, ale aj cenné skúsenosti.

Pokladnica múdrosti, vývoj intuície

V hĺbke každého jednotlivého človeka zanecháva priama reč života v priebehu životov svoje stopy. Všetky tieto stopy vytvárajú esenciu toho, čo život je. Takéto esencie obohacujú individuálne vedomie človeka. Tvoria zásobáreň múdrosti, formujú základ budúceho používania intuície. Jednotlivé známky pôsobenia intuície sú viditeľné u umelcov a vedcov. Vo vyššom vývojovom štádiu môže eticky vyvinutý a láskavý človek sám začať používať svoju intuíciu na štúdium zákonitostí života, prežiť svoju časť večnosti a byť v kontakte s Bohom. Takým spôsobom aj Martinus napísal svoje životné dielo a tak urobil nový obsiahly obraz sveta dostupný ľuďom na Zemi. V tomto obraze sveta sa javí náboženstvo v novej intelektuálnej forme pozostávajúcej z ochrany všetkých živých bytostí.

Zmena sexuálnych úloh, sexualita a láska

Martinus ukazuje dôsledky najvyšších zákonov života až do obsiahleho a rôznorodého prežívania života, v ktorom sa nachádza moderný človek. Pre Martinusa nie je prekvapením, že mnoho ľudí sa cíti v živote ako cudzinci. To, čo ľudia prežívajú, vytvára hlboké zmeny v ich vedomí. Viac a viac ľudí zažije, že majú psychiku, ktorá nie je v súlade s tradičným životným štýlom a tradičnými sexuálnymi rolami, kde sú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Moderný človek viac rozvíja ženské a mužské kvality. Ženské kvality začínajú rásť v mužoch a mužské v ženách. To spôsobuje zmeny v rodine, v štruktúre spoločnosti a aj ľúbostnom živote a sexualite. Tak existujú rôzne stupne vývoja na ceste od lásky k sexualite.

Živý vesmír. Vývoj k humánnej svetovej spoločnosti.
Perspektíva života, ktorá sa pred Martiunusom otvorila, bola súčasťou jeho inicializácie do božieho vedomia. Podľa Martinusa je boh všetkým vo svojej úplnosti a obsahuje mužské aj ženské vlastnosti. Martinus súhlasí s vedcami, že vesmír má ohromné rozmery a pokrýva oblasti od elementárnych častíc, až po sústavy galaxií. Ale vidí toto všetko aj ako existujúci živý celok a tým vytvára duchovno-vedecký obraz sveta. Vidí vedomie ako niečo, čo riadi evolúciu života – a tiež riadi aj evolúciu biologickú. Zárodky rôznych druhov sa nachádzajú na rôznych duchovných úrovniach a pomaly sa objavujú v rôznych druhoch, manifestujú svoj život a vyvíjajú sa k tomu, k čomu je možné sa vyvinúť na fyzickej úrovni. Toto nám je známe ako boj o prežitie v ríši zvierat. Človeka považuje – tak ako to je aj v prírodných vedách – za živú bytosť, ktorá sa vyvinula zo zvieraťa. Martinus sa dokonca domnieva, že tento vývoj pokračuje ďalej. Ešte nie sme ako ľudia vyvinutí úplne. Ešte potrebujeme skúsenosti, ktoré okrem iného budú vyvíjať nielen súcit, toleranciu, spoločenské porozumenie a etické cítenie. Postupne to povedie k spravodlivému a láskyplnému svetovému spoločenstvu – a k novému, viac uvedomelému vzťahu k bohu.