Nemanželské dieťa – Chudobné podmienky a obmedzená možnosť navštevovať školu.

Martinus sa narodil 11. augusta 1890 na okraji severojutlandského  mesta Sindal. Jeho rodný dom „Moskilvad“, ktorý je teraz otvorený pre záujemcov, svedčí o chudobnom detstve. Matka bola slobodná a pracovala ako gazdiná.

V úvode Knihy života 1 píše:
„Kozmický krst ohňom, ktorý som prežil, a ktorého podrobnosti tu nemôžem opisovať, zanechal fakt, že boli vo mne aktivizované úplne nové schopnosti vnímania. Tieto schopnosti mi umožnili, - nie len v zábleskoch, - ale naopak, v stálom bdelom stave denného vedomia, vidieť za fyzickým svetom všetky duchovné sily, neviditeľné príčiny, večné zákony sveta, základné energie a základné princípy. Tajomstvo života sa tým predo mnou odkrylo. Stal som sa vedomým o živote univerza a bol som zasvätený do božieho tvoriaceho princípu. (Kniha Života 1, časť 21).

Tento nový stav vedomia, ktorý Martinus získal ako 30-ročný, on sám nazval ako „kozmické vedomie“. Predpokladom pre kozmické vedomie je vysoko vyvinutá schopnosť intuície, ktorá sa u všetkých ľudí skôr či neskôr vyvinie.

Keď Martinus dostal svoje kozmické vedomie, musel sa ho naučiť používať. Rýchlo pochopil, že je pre neho nevyhnutnosťou stať sa vegetariánom. Tiež si uvedomil, že nestačí opísať svoje duchovno-vedecké analýzy len vo svojom voľnom čase. Toto bol začiatok niekoľkých veľmi úsporných rokov, keď Martinus žil z podpory dobrosrdečných ľudí, ktorí chápali, že je dôležité, aby sa venoval svojej misii. Prvý diel jeho hlavného diela Kniha Života bola pripravená na vydanie v roku 1932 a potom nasledujúcich 50 rokov pokračoval vo svojom diele, ktoré pozostávalo z mnohých strán textu, kresieb symbolov a veľkého množstva prednášok.

Dôležitá časť jeho misie pozostáva z objasňovania vývoja kresťanstva a iných náboženstiev  do budúcej formy, ktorá sa zhoduje s úrovňou vedomia moderného intelektuálneho človeka. Preto tiež charakterizuje svoje dielo ako intelektualizované kresťanstvo a dal mu spoločný názov Tretí Zákon.
Týmto zjednocuje roztrieštené vedecké a náboženské spôsoby myslenia do novej duchovnej vedy, o ktorej predpokladá, že sa stane základom pre budúci vývoj ľudstva.

Pre Martinusa bolo rozhodujúce, že sa nevytvorila žiadna forma sekty alebo členstva týkajúca sa jeho životného diela. A on sám sa vôbec nechcel stať objektom kultu osobnosti. Do jeho misie sa nehodilo byť šéfom nejakého kultu alebo spoločenstva veriacich. Hlavným zmyslom jeho života bolo napísať a odovzdať svoje kozmické poznanie. V malej materialistickej krajine, ako bolo Dánsko, mohol rozvinúť túto prácu bez toho, aby to niekto spozoroval. To ale neznamenalo, že by žil izolovane. Vždy bol veľmi milý a našiel si čas odpovedať na otázky, ak sa ľudia na neho obrátili. V podstate bol človek veselý a priateľský, ktorý sa tešil prítomnosti dobrých priateľov. Z dôvodu toho, že mal vyvinuté obidva póly, nemal partnerku ani rodinu. Na zvyčajnú otázku na túto tému odpovedal ochotne a veselo, že už sa oženil s celým ľudstvom.

Martinus  býval vo svojom malom apartmáne na prvom poschodí Inštitútu až do svojej smrti v roku 1981. Ale jeho „Cela“ existuje ďalej, a zažíva trvale rastúci záujem medzi duchovnými hľadačmi v mnohých krajinách sveta.